samira

Prečo?
Prečo som ťa v tedy uvidela?
Prečo si sa na mňa usmial?
Usmial si sa tým tvojím nádherným úsmevom.
Úsmevom tak úprimným, ako som ešte nikdy nevidela.
Hľadel si len na mňa.
Na nikoho iného.
Mala som pocit, že vidím anjela.
Všetko sa mi zrazu zdalo iné.
Tak krásne, pokojné.
Ako ty.
Dívali sme sa jeden druhému priamo do očí.
A ty si spravil krok ku mne.
Strnula som.
Svet sa so mnou začal točiť.
Prehovoril si na mňa.
Tým tvojím hodvábnym hlasom.
Ja som mlčala.
V tvojej blízkosti som sa nezmohla na slovo.
Nadávala som si v duchu.
Tak dlho som na to čakala.
Vzal si ma za ruku.
A pozval ma na čaj.
Bola som ako v nebi.
Nevnímala som nič, len teba.
Nevnímala som čas, sychravé počasie, ani chlad, čo sa mi zarýval pod kožu.
Tvoj pohľad ma zohrieval ešte viac, ako horúci čaj.
No aj tak som sa triasla zimou.
Všimol si si to.
Prisunul si sa bližšie a objal ma.
Znovu sa naše pohľady stretli.
Naklonil si sa ku mne a...
Pobozkal si ma.
Vždy som po tom túžila a teraz sa to splnilo.
Bolo to tak krásne.
Nechcela som aby ten okamih skončil.
Skončil.
Nechcela som, no už som musela ísť.
Pochopil si to.
Znovu si sa na mňa usmial.
Povedal si, že zavoláš.
A ja som ti verila.
Prišla som domov a čakala.
Čakala, že budem znovu počuť tvoj hlas.
Čakala som tvoje nežné slová.
Čakala.
No márne.
Nezavolal si.
Prečo?
Stalo sa ti niečo?
Bože, dúfam, že nie.
Ja.. Tak strašne som sa bála.
Prebdela som celú noc.
Nezavolal si.
Ani na druhý deň.
Bála som sa.
A preto som ťa šla hľadať.
Nevedela som čo mám robiť, kam mám ísť.
Nevedela som kde by si mohol byť.
Nakoniec som sa vybrala tam.
Tam, kde som sa s tebou stretla.
Tam, kde som prežila tie krásne chvíľky... s tebou.
Našla som ťa.
Sedel si tam...
S ňou.
A.. Ach bože.
Bozkával si ju.
Ako si len mohol.
Ja..
Milovala som ťa už od mala.
A konečne som pociťovala nádej, že..
Aj ty cítiš to isté.
Nie, mýlila som sa.
No tak prečo si mi povedal toľko vecí?
Toľko krásnych vecí a teraz toto.
Len si sa so mnou zahrával.
Zrútil sa mi svet.
 
'... Keď toto čítaš, ja stojím na kraji útesu a po tvári mi steká slza.
Toto je koniec.
No pre teba asi ani začiatok nebol.
Tak teda zbohom, moja jediná láska.
Ži ďalej.
Dúfam, že budeš šťastný.
Bezo mňa.'
  "Prosím, odpusť. Ja..
Miloval som ťa.
No tvoju lásku som si nikdy nezaslúžil.
Ale teraz už je neskoro oľutovať to.
Si preč..
Nikdy už nebudem milovať.
Nikoho.
Viem to.
Po celý ten čas som ťa ľúbil.
No potom som to dokašľal.
A to len pre jednu bezcennú stávku.
Nenávidím sa.
Nenávidím svet, keď tu nie si.
Budem ďalej žiť, no šťastný byť nemôžem.
Zbohom, láska.
Odpusť.“